Milé, predrahé arcisestry a milí, predrahí arcibratia!
Určite mnohí z vás mali tú česť vidieť, resp. zúčastniť sa liturgie rímskej. Z dejín vieme, že každá liturgia je vlastne posvätným obradom hostiny „nového Izraela“ čakajúceho na svojho Pána.
Je dnes rímska liturgia týmto posvätným úkonom alebo len paródiou lacnou duchovnou paródiou, či divadlom?
1/ Priestor
Vieme, že stavba chrámu mala v staroveku jasné pravidlá ako chrám má vyzerať a ako má byť usporiadaný. No dnes vidíme „nič moc“ so súčasnej architektúry samé skelety, rozsiahle zasadačky, či plavárne a pod., z oltára sa stáva stôl zo štyrmi nohami, steny chrámu sú holé ako po obrazoborectve, resp. po vyčíňaný Jána Kalvina v Ženeve.
2/ Spev
Namiesto žalmov, či hymnou, sa do liturgie zaviedli popevky typu „omša sa začína..“ najmä je to vidno pri slávení vianočných sviatkov, o pastieroch, lulajda-dudlajda, vykastrovaných koňoch /valachoch/ J a podobne. Tiež sa tolerujú tzv. ľúbivé akože moderné poprockové melódie, resp. černošské špirituály – prevzaté od amerických baptistov, piesne – o slnku, zvieratách a podobne je to najviac viditeľné na tzv. „mládežníckych omšiach“.
3/ Homília/kázanie/
Tí z vás, čo majú za sebou základné teologické vzdelanie na ZŠ vedia, že homília-kázanie je výklad Slova Božieho. Dnes však z výkladu sa stáva „reč o rôznych príbehoch, anekdôt, resp. kázanie niektorí premenili na umeleckú reč z divadelným prvkami drámy, ako napr. zmeny mimiky kazateľa, zvyšovanie hlasu až „vrieskanie“, príliš rečníckych otázkov, nekonečná múdrosť kazateľa hraničiaca z bohorovnosťou, „šírenie zaručených správ“, xenofóbie, nenávistné reči o židoch a ich ovládaní sveta, politické nenávistné reči – o jedinej pravej strane J, ak v ňu neveríš, ideš rovnými nohami do pekiel J, ďalej vtipkovanie a pod.
4/ Eucharistické modlitby
V terajšom Misále Pavla VI. sú zaradené „nové“ eucharistické modlitby okrem rímskej, ako je Druhá, Tretia a Štvrtá. Medzi klérom má široké uplatnenie Druhá – krátka, pričom dovtedy jediná „dlhá“ rímska eucharistická modlitba sa skoro vôbec nepoužíva.
Záver.
Kánon 214 CIC-u ustanovuje, že veriaci majú právo, aby vzdávali Bohu kult podľa predpisov vlastného obradu. Ak nechceme mať v 21. storočí len torzo liturgie je treba, aby práve jednotlivý veriaci bojkotovali „tzv. omše“, ktoré postrádajú duchovnosť a posvätnosť a ich slávenie je na hrane platnosti a dovolenosti.
Jednotlivý presbyteri by občas si mali pozrieť na „yutube“ slúženie rímskej liturgie práve pápežom, alebo aspoň v živote sa zúčastniť na slávení podľa konštantínopolskej liturgie.