martinjan

/voľné pokračovanie z cyklu „Záhadné odvolanie“/

Netrvalo ani niekoľko dní a talianske média na margo odvolania biskupa na Slovensku vypustili informáciu, že dôvodom odvolania mali „hospodárske a finančné nezrovnalosti v riadení trnavskej arcidiecézy“.   Skorší publikovaný dôvod a tento druhý je takisto naivný – smiešny a tiež málo „šťavnatý“.

Údajne tiež vyplývali na povrch aj ďalšie skutočnosti, že sa malo jednať o podnet určitých osôb pochádzajúcich zo Slovenska.

Vizitácia tak bola už len fraškou – p. Baxant a jeho riadenie litoměřickej diecézy tiež je určite úžasné –  má toľko veriacich ako jeden dekanát na Slovensku – takže kto mrhá peniazmi veriacich? Mal dávno navrhnúť zrušenie diecézy – načo je? Jaj, aby mal čo “účtovať“  a rozdeľovať pre Čechy stačia len dve.  P. Baxant a jemu podobní nech radšej sa nevyjadrujú kto ako šafári.

I./ Že zodpovedné šafárenie. haha.

Nemusíte byť znalcom v odbore „kánonické právo“ /znenie kódexu je dostupné aj na sieti/, aby ste si neurobili vlastný úsudok. Po bežnom prečítaní statí o správe majetku /piata kniha CiC-u/ zistíte, že o majetkových záležitostiach už teraz podľa platného práva nerozhoduje štatutár /pápaž-biskup-farár/ sám, ale za pomoci ekonóma a rady.

Práve nezrovnalosti za šafárenia Sokola v tejto arcidiecéze boli viac do očú bijúce /on má asi imunitu/, pestrejšie a  rozsiahlejšie, nakoľko územie vtedajšej arcidiecézy zasahovalo do súčasnej nitrianskej, banskobystrickej a  bratislavskej. Takže to  sa pekne čachrovalo s pozemkami,  poľovnými revírmi, lesíkmi  a pod.

Keď si však podrobnejšie prečítate /kto má ovšem záujem  „o hlbšie pochopenie šafárenia v katcirkvi“/  príslušné ustanovenia kódexu o správe majetku a ďalších nadväzujúcich ustanovení, zistíte že sú vágne, zmäkčené a málo účinné a samozrejmá vec chýbajú ustanovenia o kontrolných mechanizmoch.  V blahej pamäti zos. Karol Wojtyla, ako preosvietený zostavovateľ a zákonodarca akosi pozabudol na presnejšie a lepšie ustanovenia – no predsa mu to vyhovovalo „Poliak sa nezaprie“ /tvorivé účtovníctvo/.

V čom je problém?

Finančné toky, ktoré prichádzajú ako dary od jednotlivcom na chod farnosti, či diecéze, či „stolice“ /nemyslím hromadné zbierky/ môžu pochádzať z trestnej činnosti, kupliarstva, drogovej činnosti, šedej ekomoniky,  z „provízii“ a pod.   Takéto zmluvy ak existujú nie sú zverejňované, v  lepšom prípade účtovne sa priradia do kolónky „ako zbierky“, v horšom prípade peniaze skončia v rukách podnikavého klerika – na nákup vozidla, rekreačnej chaty a  podobne. Netransparentné dary sa vyskytujú najmä v krajinách východnej Európy, Latinskej Ameriky a južného Talianska.  U nás takýto boom „darcovstva“ bol najmä v 90-tich rokoch.

No a o predajoch pozemkov a iných nehnuteľností väčšinou šikovný klerik rokuje sám a členov rady akože informuje o  cene a  tak.  Pritom cena je obvykle iná, nakoľko do zmluvy sa píše iná, šikovnému klerikovi sa dá „všimné“ a šikovný kupec na následnom predaji ešte zarobí.  Kto prichádza o peniaze? Konkrétna komunita veriacich, ktorej je servírované „že fšecko je v poriadku“.

Teda záverom tohto bodu treba konštatovať nech sa pán pápež lepšie pozrie do svojich fondov a kasičiek /tá slávna komisia „troch“ ktorej členom je aj p. Tomko som zvedavý čo objaví/, resp. mexických a  kolumbijských tam by našiel „tvorivejších a šikovnejších biskupáčov“.

II./ Okrem šafárenia v katcikrvi sú tu vážnejšie problémy.

1/ Odvolaní z funkcií mali byť najmä všetci biskupi v ktorých diecézach sa vyskytovali a vyskytujú sexuálne zločiny. Je predsa choré aby sa takýto biskup stal kardinálom a ešte volil pápeža – čo sa stalo v 2005.

Totiž  biskup  zo  zákona /CIC-u/ ordinuje koho chce, ustanovuje farnosti  a  farárov, tak pekne nech pykajú.

(Tiež stojí za zmienku prečo je nebohý Karol Wojtyla blahoslavený, keď zabezpečoval spolu z Jožkom Racingerom tutlanie zločinov skoro 20 rokov. Ešte že sú na svete aj nezaujatí novinári, ktorí v mnohých prípadoch pomohli odhaliť sexuálne zločiny – česť patrí im a nie Wojtylovi.)

2/ Zrušenie reholí a komunít kde došlo k sexuálnym zvrhlostiam pod nátlakom zo strany predstavených a samozrejmá vec laicizácia predstavených.  To sa stalo  aj nie tak ďaleko v ČR a dotyčný predstavený sa stal neskoršie kanonikom – choré.

3/ Korupcia /pre študovaných aj „simonia“/  – priama – či nepriama:  je tiež známy jav vyskytujúci sa nielen v románoch a temnom stredoveku, ale aj u nás. Najmä sa vyskytuje pri predajoch nehnuteľností, a tiež  v seminároch  pri písaní „svedectva na ordináciu“. Známe sú aj nepriame –   poskytovanie peňažných darov predstaveným seminára od zámožných rodín, aby ich „milovaný syn /synovec, bratranec/“ mal krásné svedectvo. Tak sa stalo, že rektor napr. odporučil na ordináciu osobu totálne neschopnú na kňazstvo /strýko je poslanec prečo nie/.

(pre nezaujatých jednou z podmienok je aj predpoklad že dotyčný bude dodržovať celibát.)

4/ Kto čítal výzvy „teologického fóra“ z marca 2012 na obnovu cirkvi tak je to len mlátenie prázdnej slamy, to sú bežné veci ktoré sa dajú riešiť. A nemajú nič z obnovou cirkvi,  jej vedenia,  a ostaných stredovekých zvykov a štruktúr.

V podobnom duchu  je  aj  pôsobenie „Komunity z Járku“. Nič neriešiace výzvy on „vyzvání viery , či čoho“.

5/ Áno, už ste asi pochopili, že obnova cirkvi musí ísť zdola, od nás laikov, nie černoprdleníkov, ktorí si z cirkvi-farnosti-diecéze urobili s.r.o., výdelečný podnik preto:

My,  laici patriaci do latinskej alebo východným cirkvám, ktoré sú v únii týmto   vyhlasujeme a vyzývame k nasledovným zmenám v  príslušných ustanovení kódexov:

1/ Zákonodarná moc pápeža a  diecézneho biskupa sa nevzťahuje na svetské  záležitosti akými sú správa majetku, uzatváranie zmlúv majetkovej povahy a iných záležitostí nesúvisiacich s morálkou, vieroukou a s vysluhovaním sviatostí.

O majetku patriaci cirkvi-dieceze-farnosti rozhoduje príslušné zastupiteľstvo,

ktoré je volené podľa úrovne /príjma zákony, smernice, nariadenia, určuje zbierky a pod./:

–          farské – farníkmi farnosti

–          diecézne – farskými zastupiteľstvami diecézy

–          patriarchálne /ústredné/ – diecéznymi zastupiteľstvami patriarchátu.

V majetkových veciach je štatutárnym orgánom príslušný ekonóm, ktorý nesmie byť ordinovaným – čiže neklerik, ktorého volí a odvoláva príslušné zastupiteľstvo.

2/ Dary jednotlivcov alebo od právnických osôb možno prijímať  len na základe písomne uzatvorenej zmluvy.

3/  Zriaďuje sa ďalší poradný orgán v diecézy  –  Rada laikov.

Rada laikov:

–          navrhuje na vymenovanie  polovicu sudcov,

–          navrhuje odvolanie farárov,

–          o ostatných veciach – týkajúcich sa združení veriacich, ustanovovaní nových farností,  pútnických miest, a iné.

Zrušuje sa ako poradný orgán – Kolégium konzultorov, ktorého právomoci prechádzajú na Radu presbyterov.  Členov Rady presbyterov volia všetci kňazi diecézy.

4/ V  trestných veciach nemožno rozhodnúť administratívnym dekrétom, ale riadnym trestným procesom.

V  trestných  veciach  klerikov  sa  vždy rozhoduje  v  kolégiu min. troch sudcov z ktorého nadpolovičná väčšina je laikov, pričom diecézny biskup /ani iný, ani súdny vikár/ nemôže byť členom takéhoto kolégia.

5/  Ďalšie bohumilé návrhy môže kľudne posielať na adresu:

jan.hus.reforma@gmail.com