martinjan

Milí veriaci – neveriaci – gnostici – a iní  „-ici“,

keď sa zamýšľame nad spravodlivým systémom, ktorý by ľudskému jedincovi poskytol „pozemský blahobyt“ a trochu „prízemné pozemské šťastie“ zistíme, že to také jednoduché nie je.  V blahej pamäti pápeži ešte v 19. stor. tvrdili, že voľby a parlament sú metlou ľudstva, že by sa mala rešpektovať pozemká vôľa monarchu, jeho suity a aparátu. A dnes majú pápeži plnú hubu ľudských práv a slobôd, prečo asi? Vieme si domyslieť – hlavne, aby bola sloboda kázania a štát, aby sa do svetského majetku cirkvi nestaral.  Kto trochu pozná cirkevné dejiny vie, že pán Bonifác VIII. vydal jeden najúchylnejší dokument v dejinách „o dvoch mociach“  pre pozemšťanov. A z toho tá stredoveká nadržanosť cirkevnej hierarchie zo svetskej moci a jej podarúnkov. Chvala trojsvätému, preblahému Bohu, že husitské hnutie trochu narušilo tento systém a že sa našli jedinci, ktorí 14.07.1789 začali bojovať za práva ľudu a občana.

Nemusím tu udvázať ako sa systém pozemského usporiadania za cca 200 rokov zmenil, monarchie sa zmenili na republiky, utvorili sa parlamenty, nezávislé súdy, atď. Stačí to? Je to dostatočný dôvod na jasot? Asi nie. Vo väčšine krajín sa pri moci striadajú dve skupiny, ľud platí čoraz viac vyššie dane – vychýrené „sociálne škandinávske zákondárstvo“ je toho svetlým príkladom.  Namiesto jedného panovníka a jeho suity, máme politickú oligarchiu napájanú – a vydžiavnú finančnými skupinami regionálneho či nadnárodného významu.  Toto chceli otcovia revolúcie husitskej či francúzskej? Asi nie.

Naši zastupitelia sa síce naučili písať zákony rôzneho druhu, vykladať ich na rôzny spôsob, ale ich aplikovanie v praxi je trochu iné, väčšinou sú napísané „trojzmyselne“ a tak, aby politickí donory mali „legislatívnu imunitu“. Zastupitelia a vládny aparát sa naučili aj hospodáriť. Ale ostali im monarchistické maniere, namiesto vojen – máme bezbrehé úverovanie, ktoré aj tak občania zaplatia dvakrát infláciou a daňami. A to je zvrhlosť a tyrania, nie už monarchu, ale „zastupiteľskej demokarcie“. A tento systém ako monarchistický vedie do prepadliska dejín. Ak sa ľud nespämatá bude znovu utýraní ako vždy v priebehu dejín a ako to mnohokrát prežili i naši predkovia.

Dane sa vyberajú na to, aby sa predovšetkým uplatili služby, ktoré poskytuje štát a nie aby sa kŕmili a priživovali finančné skupiny. Ak štát „nemá“ peniaze tak bude menej služieb – to je logika, hádam. Ak je štát neschopný vybrať peniaze, ktoré mu patria, tak takýto štát – nie je štát – ale charita.

Alebo dane a odvody sú vysoké a preto je „veľká diera“ v štátnej pokladnici a všetci sa vyhýbajú „legálne“ obchádzať daňový systém.  Za 20 rokov naozaj sa ľudia – aj veriaci – naučili správne obchádzať, zahmlievať, zasklievať, pretvarovať.

Za takýchto okolností  sa „solidárny“ sociálny systém nedá vybudovať nieto konsolidovať resp. reformovať.  U nás politická oligarchia nech je akákoľvek, ak nevieriši problém únikov – darmo sa bude snažiť medliť ľuďom mozgy „o tom, že nie sú zdroje, že treba konsolidovať“.  Politická oligarchia, justičné orgány, bezpečnostné zložky, zdravotníci, učitelia, úradníci, a im podobní musia pochopiť, že ak chcú mať viac peniažkov, musí ich ľud viac odrobiť a zaplatiť, teda ak bežná mzda je pod priemernou mzdou a k tomu úniky – tak čo by ste drahí moji chceli viac? Aha vieme. Aj keby odvody boli 100% tak to našej ekonomike nepomôže.

Drahí moji, najmä stredovrstevníci, čakajú nás zlé časy, pripravme sa na ne, tak ako naši predkovia, nebojme sa odložiť kríž, modlitebnú knižku, „motyku“, aby sa nespravodlivosť-nezodpovednosť-zdieranie nestalo zákonom!

Váš arcipastier nie zo záhrobia

+ Ján Hus