martinjan

Zaiste mnohí dajú za pravdu, že táto suma je akurát „príspevkom na prilepšenie“ nie aby sa z toho mohlo vyžiť, a skorej ak na tomto príspevku sú zavislé celé rodiny /štyti deti a rodičia v núdzi majú mať 216,10€ a môžu mať ak sa zapoja do aktivačných činností obaja +126,17 € a príspevok na bývanie + 89,20€ , teda spolu 431,47 €/.  Uvedené príspevky už dnes v plnej miere užívajú najmä hnedoslováci, ktorým stačí na bývanie „prístrešok“ a na vykonávanie „aktivačných činností majú imunitu“, čiže dostávajú peniaze už dnes zadarmo nakoľko obec má uzavreté „zmluvy“ s UPSVaR-om len formálne. Ved to nikto nekontroluje ani nikdy kontrolovať nebude. Týka sa to najmä obcí, kde hnedoslováci majú starostu, resp. majú väčšinu, alebo dostatočnú väčšinu.   Ostatný ludia už dnes musia makať – drieť, ak niečo chcú.  

Avšak okrem iného aj takáto právna úprava už aj dnes zaváňa právnou úpravou platnou  na našom území do 10.04.1848, že nešľachtici /čo nemali urodzený pôvod – aspoň z jednej strany:-)/ boli povinní robotovať na poliach, viniciach, a prvovýrobe a neviem kde ešte u šľachtica v mieste trvalého pobytu, ak sa nemýlim 2 dni v týždni, čo bolo cca 48 hodín  mesiaci.  Kto nechcel mohol si zaplatiť.  V 21.stor. by mali robotovať 32 hodín cca 400-tisíc ludí.  To sú tie istoty čo vládny Smer sľuboval – prácu každému.  Naši predkovia sa, preto aj v horoboch obracajú z takejto legislatívy.  

Myslím, že úradníci na ministerstve pri písaní tohto zákona si zabudli prečítať zákon Uhorského snemu č. IX/1848 a nasl., ktorými bolo odstránenie roboty, cirkevného desiatku, zemepanského deviatku a iných poddanských povinností a zavedenie všeobecného zdanenia.  Ich pôvodný text je zverejnený na www.1000ev.hu.   V Čl. 4  Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd  /čl. 8 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach č. 23/1976/, ktorým je viazaná i republika naša je stanovené, že:    1/ Nikoho nemožno držať v otroctve alebo nevoľníctve. 2/ Od nikoho sa nevyžaduje, aby vykonával nútené alebo povinné práce.    3/  Za “nútenú alebo povinnú prácu” sa na účely tohto článku nepovažuje: a) práca bežne vyžadovaná počas pozbavenia slobody podľa článku 5 tohto dohovoru alebo v čase podmienečného prepustenia;  b) služba vojenského charakteru alebo, v prípade osôb, ktoré odmietajú vojenskú službu z dôvodov svedomia v krajinách, kde sa takéto odmietnutie vojenskej služby uznáva, iná služba vyžadovaná namiesto povinnej vojenskej služby; c) služba vyžadovaná v prípade núdze alebo pohromy ohrozujúcej život alebo blaho spoločnosti; d) práca alebo služba, ktorá tvorí súčasť bežných občianskych povinností.  

Tieto ustanovenia prebrala i Listina základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. a to v čl. 9: 1/ Nikoho nemožno podrobiť núteným prácam alebo službám. 2/ Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na: a) práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest, ktorý nahradzuje trest odňatia slobody, b) vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby, c) službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty, d) konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia, alebo práv iných. Zaiste občianskou povinnosťou nie je vykonávanie závislej práce pre obec, či nejaké združenie.

Na jednej strane občan v núdzi nemôže mať príjem zo závislej práce, ak chce poberať dávku /resp. 25% sa nezaratúva/ teda ani ju vykonávať, ale pre obec – združenie môže a musí. A taktiež je podobne stanovené ak bude chcieť aktivačný príspevok najmenej musí 64 hodín-max 80. Iba dávam do pozornosti, že min. mzda je od 1.1.2014 v sume 352,-€ čo je 2,20 na hodinu /pre ilustráciu uvádzam krátke výpočty: 2,20×3=70,4€, 2,20×64=140,80€ – pričom osoba je dôchodkovo, nemocensky a zdravotne poistená, čo pri robotovaní pre obec neplatí/. Ano štátu a obci to vyhovuje mať totálne lacnú pracovnú silu, bez zbytočných administratívnych a iných nákladov. Načo mať technické služby alebo aj tie, ale aj masu núdzakov, to je ryža-bizňis. Ludovo povedané je to hnus, ak obec či stát stojí na mozoloch a trápení svojich občanov. Samozrejmá vec že hnedoslováci, robiť aj tak nebudú, keď starosta im peniazky da za nič. Neviem, ako to chcú kontrolovať, ked dnes majú problém už z kontrolou aktivačných činností v hnedoslovenských obciach.

 Správne by bolo, keby štát dával základnú dávku, bez podmienok a druhú časť by si mohol núdzák zarobiť a to v sume rovnajúcej sa max. 80 hodín x 2,20=140,80 €. Aktivačný príspevok by nedostal on ale zamestnávateľ – ako dotáciu na odvody, čo je cca 68,42 €. Nudzák tak by preukazoval, len či pracuje mohol by využiť akéhokoľvek zamestnávateľa – mohla by byť podmienka, ktorý nemá dlh na odvodoch a daniach vyšší ako 30% všetkých vymeriavacích základov zamestnancov /takže ak má troch – nesmie presiahnuť cca 500,-€/, keďže odvody neplatia nemocnice a iné verejnom prospešné zariadenia.  

Som presvedčený, že nebudem sám, čo nejaký pohľad na vec zverejní, ľudskoprávne organizácie už píšu aj návrh ústavnej žaloby o neplatnosť zákona. takže o čítanie budeme mať postarané. Blavoslovákov tento článok určite nenadchol, ale aspoň môžu mať obraz ako štát reguluje i tento segment, ako obvykle na h .. o. Čl. 26 ods. 3 Listiny hovorí:  

Každý má právo získavať prostriedky na svoje životné potreby prácou. Občanov, ktorí toto právo nemôžu bez vlastnej viny vykonávať, štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje; podmienky ustanoví zákon.                   

Práca je to čo má štát umožniť   –  nie vykonávať nejakých pofidérnych službičiek, za ktoré občan nedostane ani sumu minimálnej mzdy.  

 

Prajem si, aby tento zákon sa pretrepal riadne na pojednávaní na ústavsúde. Ovšem minister  môže, resp. má právo, navrhnúť národrade jeho zrušenie.