martinjan

Neprešiel deň, aby sa v médiách nepretriasali otázky okolo navrhovaného znenia ústavného zákona, ktorým sa rušia amnestie z roku 1998. Tento návrh ústavného zákona nie je jedinou „ústavnou perlou“ nášho ústavného prameňa 🙂  Mnohé ustanovenia ústavy sú dodnes vnútorne rozporné a nikomu to nevadí. Budaj a jeho kámoši nespočetne ráz písali, pletkovali a besedovali o potrebe zrušenia týchto amnestií z rôznych dôvodov, či osobných averzií voči zastupujúcemu prezidentovi.

Myslím, že autori návrhu zákona ho vypracovávali po nociach v krčmách Blavy. Podstatou každého zákona je,  od vzniku parlamentarizmu na našej planéte, všeobecná platnosť a záväznosť. Tento návrh takéto ustanovenia nemá, ale vzťahuje sa na určitý počet ľudí a dokonca pôsobí spätne /retroaktívnosť/.

Samozrejmá vec, že tento zákon má teda len deklaratórny charakter a je pre orgány v trestnom konaní málo alebo vôbec nepoužiteľný. Naše trestné zákonodarstvo totiž neobsahuje takú úpravu pre orgány činné v trestnom konaní, podľa ktorej by mohli postupovať v prípade „obnovenia“ trestnosti skutkov, páchateľov, výkonu trestu, atď. po zrušení amnestie. 

Parlamenty  prišli  po roku 1789 o právomoc byť inkvizičným orgánom rozhodujúcim o tom kto si milosť /amnestiu/ zaslúži a kto nie a ako má hlava štátu milosti napísať, opečiatkovať a aké osoby uviesť.  Naša republika má republikánske zriadenie, ktoré sa neviaže na žiadnu ideológiu, preto národná rada nemá žiadnu právomoc rušiť-meniť už vydané milosti a amnestie.  (Odvolanie milosti a podobne pozná v súčasnosti len nepr. kánonické právo – a riadi sa príslušnými ustanoveniami kódexu pre latinskú cirkev a kódexu pre východné cirkvi.)

Naša republika je aj právnym štátom a jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty a z neho vyplývajúca ochrana nadobudnutých práv a nadobúdať práva možno nielen v civilnoprávnej oblasti, ale aj v oblasti trestnoprávnej.

Naša ústava, trestný zákon ani iný relevantný právny predpis neobsahujú ustanovenia, ktoré by niektoré z trestných činov uvedených v trestnom zákone alebo niektorých páchateľov vylučovali z práva prezidenta udeliť amnestiu.Na udelenie amnestie (individuálnej milosti) neexistuje právny nárok, ani nepatrí k základným právam alebo slobodám občanov.

Keď národná rada aj tento návrh zákona príjme je „in radice“ v nesúlade z Listinou základných práv a slobôd občana.

Keďže naša republika má republikánske zriadenie, a nie teokratické, štátna moc /zákonodarná, výkonná, súdna/ nemá právomoc hodnotiť morálnosť, adekvátnosť a primeranosť jednotlivých právnych aktov.  Národná rada ako zložka štátnej moci nikdy neoplývala členmi bezúhonnými a mravnými a nevystupovala ako „strážca mravnosti“- jednoducho táto právomoc v republikánskom zriadení nie je zakotvená.

Uvedomelí občania dávno vedia, že zmena vládnej garnitúry je vždy „veľkou zmenou“ najmä v jej štátnych orgánoch. Ak činovníci po voľbách v roku 1998 mali pocit, že Republika bola od roku 1992-1998 ovládaná „juntov“ mali urobiť k tomu patričné kroky, ale nikdy na to nemali  „gule“. Napr. Vladimíra I. mohli napr. obviniť z vlastizrady, sabotáže, skresľovania hospodárskej evidencie a neviem čoho ešte. Nič sa nestalo. Život v republike išiel a ide ďalej.

Ak zákonodarca – národná rada má pocit, že by bolo vhodné zaviesť možnosť rušenia udelených amnestií a milostí, mal by sa prijať riadny všeobecný zákon, ktorý by riešil takéto rušenie, napr. všetky milosti udelené po 31.12.1992. Rušil by ich vždy novozvolený prezident a na návrh národnej rady a neviem koho ešte a samozrejmá vec ak v referende občania vyslovia sa zrušenie prezident by bol oprávnený na základe výsledkov referenda takéto rozhodnutie by o zrušení vydal.

Ak ste stihli toto dočítať dokonca článok viete asi tušiť akým spôsobom teraz by sa dalo zrušenie amnestií legalizovať. Štátna moc v našej republike pochádza od občanov teda nech sa koná referendum o tejto otázke a ak bude platné,  potom národná rada nech pripraví taký zákon.

P. S.:  To by však chcelo trochu poopraviť články o referende v ústave, že napr. národná rada je viazaná výsledkami referenda, je povinná pripraviť legislatívu podľa výsledku referenda inak ju prezident rozpustí.